Začnime poeticky. „Repentless“ je ako divoký španielsky býk. Veľký, čierny, s tmavými, iskrivými očami podliatymi krvou. Krv mu zmáčala aj širokú hruď a šiju. Ľudská krv. Naivní bežci v Pamplone podcenili jeho rýchlosť, dynamiku a chuť zabíjať. Teraz sa býk rochní v skaze, pomalým tempom ju dokonáva, valcuje mäso pred sebou, drví kosti. V horúcom vzduchu sa vznáša bolesť, agónia, úzkymi uličkami sa nesú posledné zúfalé výkriky nešťastníkov.

A teraz vážne. Takú smršť, akú SLAYER predviedli v úvodných dvoch skladbách na novom albume, si nepamätáme snáď od čias „War Ensemble“ - a to je veru, bratku, pekných 25 rokov. Titulný song novinky je SLAYER v šesťstošesťdesiatšesťpercentnej podobe. Pocta zosnulému kamarátovi a jeho divokému životnému štýlu, ktorý výraznou mierou definoval a definuje aj samotnú kapelu.

Presne toto bol samozrejme najväčší otáznik, ktorý visel nad najnovším snažením kultových kalifornských zabijakov: ako dokážu nahradiť Jeffa a či je to vôbec možné. Odpovede sa pochopiteľne rôznia. Za mňa môžem povedať celkom jednoznačne, že to možné je a že Kerry „Posterboy“ King zodvihol zástavu SLAYER z prachu a v týchto dňoch veje v zaslúžených výšinách.

Nalejme si čistého vína. Vrchol tvorby tejto kapely sa konal v rozpätí troch albumov - „Reign In Blood“, „South Of Heaven“ a „Seasons In The Abyss“. Najmä pri posledne menovanom monolite z roku 1990 bozkávali múzy pánov muzikantov najintenzívnejšie a najvášnivejšie. Titulný song je z inej dimenzie, thrash metal sa v ňom zráža s vážnou hudbou. Nič podobné od tých čias kapela nezložila, či už sa o to snažil Jeff alebo Kerry, v nasledujúcich viac než dvoch desaťročiach už vydávali „iba“ solídne, viac či menej podarené zámienky k tomu, aby na turné mohli hrávať skladby z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov, na ktoré sme sa v publiku všetci najviac tešili. Bez ohľadu na to, ako mám rád „Divine Intervention“, „God Hates Us All“ či dokonca aj „Diabolus In Musica“, toto je proste objektívny fakt.

Kapela sa teda v roku 2015 nachádzala v hneď viacnásobne náročnej pozícii. Aj preto je takým príjemným prekvapením, že „Repentless“ je vskutku hlboký, podarený zárez do mäsa každého vnímavého fanúšika SLAYER. Za ostatných 25 rokov sa takto podaril snáď iba natlakovaný výbuch z roku 2001, ktorý hlásal, že Boh nás všetkých nenávidí a vyšiel šokujúco 11. septembra. Nie náhodou aj v tomto roku kapela využila fakt, že piatok, tradičný deň príchodu nových hudobných diel, vyšiel na jedenásty septembrový deň, každoročnú spomienku na najtemnejšiu udalosť v moderných dejinách západnej civilizácie.

Faktory úspechu nového albumu sú hneď tri. Tým prvým sú veľmi kvalitne riffujúci Kerry a Gary. Veľmi podarené aranžmány. Najmä v strednom tempe sa nesúca nahrávka doslova dýcha zaťažkanou atmosférou a tučnými riffmi, ktoré dokonale vypĺňajú priestor.

Čím sa zaraz dostávame k faktoru úspechu číslo dva, a tým je producent Terry Date. Ikona metalovej hudby dokázala vytiahnuť zo SLAYER naozaj maximum – niečo podobné sa podarilo v nedávnej minulosti v spolupráci dvojice Nick Raskulinecz a RUSH. Absolútne detailné pochopenie podstaty kapely a zvýraznenie všetkého, čo na nej majú fanúšikovia radi. Konečný zvuk je proste dokonalý, napríklad Tomov hlas snáď nikdy neznel lepšie a výraznejšie. O bicích ani nehovorím. A sme pri faktore úspechu číslo tri.

Paul Bostaph. Bicman profík, Mr. Groove Machine s presnými rukami, tvrdým úderom a rýchlymi nohami. Pri všetkej láske a úcte k Lombardovi, Bostaph ženie SLAYER vpred ako nikto iný. Nie náhodou Kerry s úsmevom skonštatoval, že „Repentless“ je najlepší album, aký kedy Paul Bostaph nahral.

Ak máte v zásobe skladby ako „Take Control“, „Chasing Death“, „Vices“, „Atrocity Vendor“ či „You Against You“, aj v roku 2015 jednoducho zostávate relevantní a zaujímaví. A to nielen pre najtvrdšie jadro fanúšikov, ale aj ďalšie tisíce všímavých headbangerov, ktorí dokážu oceniť precíznu prácu thrashovej legendy.

Vidíme sa na jednej zo zastávok blížiaceho sa európskeho turné – SLAYER a ANTHRAX s nórskymi sympaťákmi KVELERTAK. V štúdiovej podobe kapela nadchla ako už dávno nie, naživo nezávaha nikdy. Nikdy nepodceňujte veľkých čiernych býkov!